O carvingfruit

História vyrezávania do ovocia a zeleniny

Súčasná gastronómia prináša mnoho nových, netradičných, často exotických chutí, aby sa ukázala v príťažlivom svetle a vydala zo seba to najlepšie v podobe úžasných, nových a častokrát i exotických chuťových zážitkov. Na to, aby dokázala gastronómia dnešnej doby zaujať, musí zapôsobiť nie len chuťovo. Veľmi vysoký dôraz sa kladie i na spôsob servírovania pokrmov, i celkovú úpravu, či výzdobu miestnosti i  stolov, teda nesmierne dôležité je, ako sa hovorí, aby sme jedli aj očami.
Jedným z veľmi výrazných prostriedkov, ako túto estetiku a chuť skĺbiť je nepochybne carving fruit. Je to prekrásne umenie vyrezávania do ovocia. Jeho história siaha veľmi ďaleko dozadu. Už pred mnohými stovkami rokov v krajinách Ďalekého Východu sa   začali pohrávať s myšlienkou, ako obzvlášniť a skrášliť vtedy tak populárne festivaly. Najznámejšia verzia vzniku carvingu hovorí, že s nápadom na takúto krásnu a netradičnú výzdobu prišla v Thajsku v meste Sukothai jedna z kráľových služobníčok, ktorá sa volala Noppamart. Bolo to už v trinástom storočí.  Ako predloha na vyrezanie jej slúžil kvet a vtáčik, ktorý smeroval hlavou práve ku kvetu a pozeral  sa naňho. O mnoho rokov neskôr dokonca samotný kráľ Rama II.,  vládca v Thajsku,  vo svojom diele opisoval nádheru thajských dezertov. V tejto krajine  sa udržiava dodnes tradícia  festivalu, kde sa prvýkrát objavilo vyrezané ovocné dielo. Slávnosť sa slávi  vždy  prvý novembrový spln, tak ako kedysi.

V prvej polovici dvadsiateho storočia však prišlo v Thajsku k revolúcii a carvingové umenie začalo postupne strácať na popularite a upadať. Dôsledkom toho bolo, že skupina nadšencov, ktorá toto nechcela dopustiť sa rozhodla dostať carving k mladým ľuďom. Dosiahli to tým, že začali poriadať carvingové kurzy  a postupne sa  toto umenie dostávalo aj do škôl, kde sa mu venujú nie len malí žiaci, ale aj vysokoškolskí študenti.

Pri pátraní po začiatku carvingu v dostupných materiáloch sa však dokážeme dostať ešte ďalej do histórie. Ostaneme sice stále  na Ázijskom kontinente, ale presunieme sa z Thajska do Číny. Tam sa počas vlády dynastií Tang a neskôr Sung, čo bolo približne od siedmeho do trinásteho storočia , teda o sedemsto rokov skôr jako v Thajsku,  venovali vyrezávaniu do ovocia. Tieto umelecké výtvory však neslúžili  len na ozdobu cisárskych stolov, ale aj pri stolovaní strednej vrstvy. Takto umelecky upravené ovocie bolo akýmsi poďakovaním celému božstvu za to, že bolo tak láskavé a veľkorysé a ľuďom tieto suroviny darovalo.

Z Ázie sa toto umenie dostalo na Európsky a Americký kontinent vďaka thajským kuchárom -  emigrantom. V dnešnej dobe je teda rozšírené už po celom svete a kuchári stále hľadajú a prinášajú nové a nové zaujímavé techniky, vďaka ktorým nebude žiadna recepcia, či slávnosť nudná a nezaujímavá. Nie je výnimkou vidieť vyrezávané ruže, či iné kvety, rôzne zvieratká, predmety vyrezané z melónov, jabĺk či iného vhodného a chutného ovocia.

Ako vybrať správny melón

Melón je asi pre každého najobľúbenejším ovocím letnej sezóny, hoci sa na pultoch supermarketov objavujú po celý rok, či to už je leto alebo zima. Hoci v zime sú 100% z dovozu za nereálne ceny, kto ich potrebuje, ten si ich kúpi.

Skôr by som povedal, že mimo melónovej sezóny sú melóny len na okrasu a nie na konzumáciu. Melóny sú z vonka krásne, ale vnútro, hlavná časť melónov je na ,,vyhodenie“-napíšem to pár slovami- ružovo-biele, napustené vodou, bez chuti. Možno si myslíte, že aspoň v lete nie sú z dovozu, ale mýlite sa. Skoro všetky melóny, ktoré sú na pultoch veľkých supermarketov sú z dovozu- a to z Maďarska, z Grécka alebo zo Španielska. Teraz si myslíte, prečo aspoň v lete nie sú tie naše tradičné, sladučké a praskajúce??? Odpoveď je jednoduchá, naším slovenským pestovateľom sa neoplatí s tým podnikať. Avšak naši tradiční pestovatelia ešte stále existujú, podnikajú tzv. domovým predajom na frekventovaných miestach pred domom. Silno zdôrazňujem, pred domom, už som sa stretol s ,,tradičným“ predajcom pri ceste a tvrdil, že má domáce melóny, no boli z dovozu. Vráťme sa k domovým predajom. Pri tomto predaji sú žiaľ ceny vyššie, ale predajcovia- niekedy babičky a dedovia- garantujú, že melón je čerstvý, priam odtrhnutý zo záhrady, ktorý je silno červený, sladký ako cukor a po prvom kontakte s nožíkom hneď praskne. Treba si vybrať práve takýto melón a budete spokojný.

Čo robiť, keď nemáte možnosť najprv ochutnať melón a potom ho kúpiť?

Napíšem vám pár rád:

** Melón musí byť čerstvý. Čerstvosť uvidíte na stonke melóna. Ak je stonka uschnutá, ale zelená, melón je odtrhnutý 5-10 dní. Ak je stonka uschnutá a hnedá, melón je odtrhnutý viac ako 11 dní. Ak je stonka čerstvá a zelená, melón je čerstvý. Odporúčam kupovať melóny so zelenou stonkou.

** Melón musí byť po zatlačení tvrdý, nesmie byť tzv. ,,špongia“. Ak je melón mäkký, budete to určite cítiť aj na chuti.

** Pred kúpou je dobré si melón vizuálne skontrolovať, či nemá nejaké praskliny, malé zhnité časti, nejaké dierky, …

** Ak ste už všetky rady vyskúšali a napriek tomu sa neviete rozhodnúť, či je dobrý, pomôže starý dobrý trik a to klopkanie. Keď nakupujem melóny, niekedy vidím, ako sa snažia ľudia overovať melóny práve týmto klopkaním. Pripadajú mi niekedy, akoby čakali, že keď zaklopkajú, niekto vyjde z melóna a povie im, či je dobrý :) Najprv si treba melón chytiť do jednej dlane, aby sme cítili ten melón. Druhou rukou zaklopkáme na melón. Ak budeme počuť dutý zvuk, melón je dobrý, dozretý, sladký.

Dúfam, že som vám trocha pomohol pri tomto probléme a budete kupovať len dobré melóny!